Uspávanie

„Šťastní rodičia majú šťastné deti.“

Vedomé rodičovstvo a šťastné

Ako mať dôverný a živý vzťah s deťmi a cítiť sa v rodičovskej úlohe príjemne a pohodlne?

 

USPÁVANIE

Skúsili sme už všetko – uspávací rytuál, pusa, hračky, nechať ho vyrevať, uspávanie s tatinkom, čítanie ... bezmňa jednoducho nezaspí, musím tam jednoducho ísť (kojiť) a zostať pri ňom, môj večerný život je v troskách. K môjmu synovi som sa posadila, porozprávali sme si čo sa nám cez deň páčilom, čo sme zažili, alebo rozprávku.  Keď úplne maličký tak som ho len chvíľoučku hladila a povedala idem teraz poupratovať kuchyňu, nakŕmiť psa a ty ma budeš počuť ako to všetko robím, ak by si ničo potreboval som hneď tu – UISTENIE.

Predstavte si -        

  •  ležíte v posteli večer ste nervózna, zaspievali ste už niekoľko pesničiek dve rozpávky a čo ja veim čo a to malé stále nie a nie zaspať, ten seriál nestihnete, nemáte ani chvíľku pre seba, nervozita sa stupňuje....
  •  ležíte v malom pižamku, v postieľke vedľa Vám maminka, jej teplé nežné telo sa vy sa k nemu túlite, dotýkate sa ho, hladí Vás ale cítite, že je nervózna, že je nepokojná a ten nepokoj a nezvozita sa prenáša na Vás (neviete zaspať)

 ABY TO FUNGOVALO – musíme sa s dieťaťom rozprávať, ono nám rozumie, rozumie tónu hlasu, rozumie tomu, že je to určené pre neho.  3 KROKY :

1. Hovor ako sa cítiš

  •  Teraz ste opäť veľká mama, dieťatko vedľa Vás nespí a ty mu povieš čo sa stebou deje:
    • som veľmi unavená a už ťa uspávam moc dlho už ani neviem ako to mám urobiť, začínam byť neštvatá pretože mi to nejde – pokiaľ si myslíte, že tomu nerozumie je to len Váš predpoklad, neskúsili ste to, ak to poviete dosť úprimne dieťa to pochopí dočíta vaše pocity slová všetko
    • Ak mu otvorene popíšeš čo sa stebou deje, dávaš mu môžnosť aby ti rozumelo, rozumelo tvojej nervozite si pre neho čitateľnejšia, nemám dôvod k neistote a môže zostať v kľude

Máme sklony si myslieť, že keď dieťa nerozpráva, tak ani nepočúva, necíti, nevnímá, všilmi st esi to.

2. Hovor čo potrebuješ

Príklad – Potrebujem mať chvíľu pre seba, hnevá ma, že neviem ako to mám urobiť.

            AKO ÁNO: Potrebujem mať večer chvíľku pre seba potrebujem si odpočinúť.

AKO NIE: Potrebujem aby si zaspal. Potrebujem aby si toho nechal.

Dôležité je,  že popisuješ čo potrebuješ pre seba (chvíľku pre  seba, upratať kuchyňu, chcel ešte skontrolvať záhradu), nepopisuješ čo chceš od neho a tým vlastne neskĺzneš k výčitkám. Keď jednoducho popisuješ čo potrebuješ pre seba nevyčítaš a dieťa sa nemusí brániť, a keďže sa nemusí brániť môže ťa poslúchať.

 

3. Požiadaj dieťa o spoluprácu

ABY TO FUNGOVALO – požiadaj dieťa o spolupácu  „Chcela by som aby sme to spolu zvládli, spolu nám to pôjde.“

                        Pochopí to ?  Skúste to.

 

Čo sa vlastne deje keď sa takto rozprávame s dieťaťom.

Hovoríme o svojich pocitoch pocisujeme čo sa vlastn deje, žiadame o sluprácu, robíem tri podstatné veci:

-       Môžeme sa priznať k tomu čo sa v nás naozaj odohráva, nemusíme to v sebe dusiť a to je úľava a to nás pomaly ukľudňuje

-       Tým ako sa skľudňujeme skľudňuje sa aj dieťa

-       Keď ste obidvaja v kľude, môžete nájsť rýchli a dobrý postup  ako zaspí

 

Jedna s najčastejších príčim prečo dieťa nechce zastať je nekľud matky, ktorá tam vlastne vôbec nechce byť, všetko to trvá dlho a on už chce byť inde.

Druhá príčina je, že dieťa v tej chvíly vôbec nehce spať. Je to nemožné spať dieť aktoré v tej chvíly vôbec nechce spať, vôbec to nepotrebuje. Rozumiem tomu, že myslíte na režim dieťa aby ste nenarušili denný režim.

V maminkynom brúšku si sieťa spinkalo kedy chcelo, kedy potrebovalo k svojmu rastu, myslíte, že tým, že sa narodilo zabudlo kedy je pre neho najlepšie spať. Každá mama spozná kedy je dieťatko unavené, no tlak okolia, názory babyčiek iných mamičiek .... Všetky na Vás tlačia: „Pravidelný režim je pre dieťa základ.“ A tak sa necháte zblbnúť.

Keď dieťa nechce spať môže to mať niekoľko príčin  - neskorá večera 2 hodiny pre spánkom, alebo tažko stráviteľná strava,  cukor (sladkosti, sladké nápoje ....), rozrušenie z udalosti, nedoržanie rytuálov ( kúpanie, kaša, mlieko, hračka, svatlo ....).

 

Mame tu situáciu: Večer pozrieš na hodinky (napr. 7:30 hod) je čas ísť spať. Kúpanie, rytuál, kaša, mlieko, rozprávka, hladenie....a dieťa nie a nie zaspať. Začneš byť nervózna.

            A teraz je ten správny čas dať si otázku:

Prečo ho potrebujem uspať ?

 Odpovedz si na to: Potrebujem ho uspať pretože ......

Ak si viete napíšte si neikde odpoveď na túto otázku, úprimne.

Rodičia nespavcov odpovedajú na túto otázku dvoma spôsobmi.

1-    Lebo sa potrebuje vyspať.

Potrebuje sa vyspať, je to pre neho dobré, musí mať pevný režim, zaspávanie od 8 do 9 hodiny nech to stojí čo to stojí raz sa to naučí, ajkeď vidíte, že dieťa spať nechce, trváte na svojom. Tú hodinu nervozity a stresov a presvedčovania dieťa, že má spať by ste mohli stráviť s ním inak a ono by zaspalo o 9 ale nie trváte na svojom.

Pretože takto malé dieťa spať potrebuje nie je možné aby bolo tak dlho hore. Sú deti ktorí spávajú 18 hodín denne (môj syn), a sú také kroeé spávajú 12 a menej (moja dcéra).

 

2-    Ja už potrebujem kľud.

Potrebujem ho uspať lebo potrebujem už kľud, mať voľno robiť, niečo iného, už som z toho nanervi keď sa blíži večer a zase uspávanie...

Pokiaľ Vaša odpoveď znela takto vráďte sa k torm krokom.

 

Zhrňme si to tajomstvo úspechu.

 

Prešli sme spolu dve najčastejšie príčiny, prečo uspávanie trvá tak dlho.

-       Mama je nervózna, ale navonok robí, že nič

-       Uspávanie dieťaťa, ktoré ešte nemôže spať

 

Ukázali sme si 3 kroky, čo stým môžeme robiť, aby sme dieťa uspávali bez stresu a nestrávili tým celý večer.

KROK 1: Hovor čo cítiš.

KROK 2: Hovor čo potrebuješ

KROK 3: Požiadaj o spoluprácu

A dbaj na to či dieťa neuspávaš zbytočne a dbaj na stravovanie dieťaťa.