15.11.2019

Všetko, čo sa môže stať, sa deje v „nekonečnom dlhom okamžiku prítomnosti“.
Na „Bytí“ nie je vôbec nič „starého“… Akákoľvek takzvaná „starobylosť“, akákoľvek „starobylosť Bytia“ je vždycky len naše ilúzia. „Bytie“ je večne nové. Bytí je „večne teraz“. Toto „teraz“ je Začiatok v⁠ absolútnom úmysle…
„ Bytie“ sa dá popísať ako „permanentné absolútny Počiatok“ všetko, čo je. „Bytie“ je doslova „večné začínanie“. 
„Bytie“ je „večne mladý totálny Začiatok“ všetko mysliteľné. Na „Bytí“ nemôže byť naozaj vôbec nič „starého“. všetko, čo považujeme za⁠ „staré“ je iba ilúzia. Všetká „starobylosť“ je hračkou vedomia a je vymyslená práve teraz.
Žijeme na⁠ Začiatku. Nič iného, než tento absolútny Začiatok tu nie je… Môžeme si vymyslieť, že⁠ je tu „čas“, alebo to, čomu hovoríme „minulosť“. Môžeme sa veľmi rafinovane v⁠ tomto smere klamať…
Ale to vôbec nič nezmení na⁠ skutočnosti, že⁠ „celé toto Bytie“ vždycky stále „jen a jen začína“ v⁠ tomto teraz.
Ľubovolný „konkrétny prejav Bytia“ –aj takzvaný „vesmír“, ktorý vnímame – je „v⁠ každom následujúcom okamžiku“ znova zložený v⁠ našej mysli. Je „zakaždým“ doslova znova vytvorený.
Je „bleskovo zostavený“ do⁠ svojej „súčasné podoby“ – je v⁠ našej mysli „behom nekonečne krátkeho okamžiku “ úplne komplexne vystavený zo⁠ svojich „absolútnych základov“… Myseľ naozaj nepotrebuje žiadny čas k⁠ vytvoreniu čohokoľvek.

_________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________

17.12.2018 – Následky a príčiny, alebo ako zvládnuť "karmu"

Všetko do čoho vnášam energiu myslením, pohybom vytvára impulz pre okolie a to reaguje. Táto reakcia sa spätne vracia k nám či už o ňu stojíme, alebo nie. Snažíme sa vysielať pozitívnu energiu, zvládať to čo sa deje okolo nás ​s pokojom a vysielať lásku. Aj keď sa o to snažíme s plným vedomím, nie je to jednoduché. 
Bez toho aby sme sa nerozvíjali a netvorili nedosiahneme nič. Môžeme sedieť s rukami na kolenách vysielať posolstvo lásky a späť dostaneme vibrácie energie, ale nedostane nič čo by nám zabezpečilo náš posun v pred.
Zvládať dobro aj zlo je umením života, vnímať negatívne reakcie z okolia a necháva ich odoznieť zmenší ich dopad na nás. Nie je všetko dokonalé a život nás učí pokore ak nám prikladá prekážky, cez ktoré máme prejsť.
Pokiaľ vnútorne nesúhlasíme s tým, čo sa nám deje, je povinnosťou voči nám samim to zmeniť, nestať sa pasívnym nositeľom údelu zvaného „tichý nesúhlas“.
Zamera​jme ​sa dôsledne na jeden prebiehajúci problém, zabezpečme koncentráciu práve na tej úrovni ako daný problém potrebuje k vyriešeniu. Zamerajme sa na veci tu a teraz, v takej miere ako sa to dá a oni to vyžiadujú. Pri všetkom čo robíme v súčastnosti nedovoľme, aby nám minulosť zabránila v zdolávaní a v riešení novým le​pším spôsobom.
Prijmime vlastné chyby v ich pravej podstate odovzdania odkazu pre zmenu a pre hľadanie​ ​nových riešení, nie pre ustrnutie vo vlastných pochybnostiach o neúspechu.
Odmena za naše snaženie nespadne na nás akoby „z neba“ pokiaľ budeme vnímať našu cestu a všetko čo robíme, náš výdaj a spracovanie energie, n​aše otvorené myslenie, naše šťastie v okamihoch, odm​enou sa stane pokoj a vyrovna​no​sť, pochopenie zmyslu životnej cesty.
Načo je toto všetko dôležité?
Umožní tak sami sebe pozerať sa na svet svojimi očami porozumenia, prestať živiť negatívnu energiu, ktorá spolu so stresom opustí náš život. Prežiť život s porozumením, pokojom, venovať svoju energiu tomu a tým všetkým, ktorý tak ako vy vytvárajú pozitívne vibrácie vlastnej „karmy“, života.

______________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________

19.11.2018 Naháňanie sa za uznaním rodičov, strata seba.

Z detstva si nesieme veľa temných, zablokovaných a nenaplnených túžob. Jednou z nich je získanie pochvaly od rodičov, alebo jedného z nich. Uznanie, že sme v niečo dobrý, že sme niečo dokázali. Táto nezmyselne narastajúca potreba, nás sprevádza v dospelosti a riadi náš život. Je tak dôležitá, že sa začneme prispôsobovať, aby sme ju dostali. Nevidíme pred sebou nič iné len jedinú vec, zadosťučinenie, že konečne nás rodič uznal. Pri tomto naháňaní sa, stratíme seba a koniec koncov pochvala nikdy nemusí prísť, rodič alebo rodičia nikdy neuznajú, že sme dobrý v tom čo robíme. Nikdy sa to nestane. Ženieme sa za niečím , čo potrebujeme len my, oni vôbec nie. Desivá realita, do ktorej sme sa uvrhli. Pritom uznanie od rodičov vôbec nepotrebujeme a vôbec by to nemá byť náš cieľ. Mali by sme pochopiť ako sa toho naočkovaného nezmyslu rodičov zbaviť. Aby nastal stav, v ktorom oni nie sú schopný nás uznať a my nepotrebujeme ich uznanie. Rovnováha vo vzťahoch. Už nemajú nad nami moc. Ak si to uvedomíme ako veľmi nás ovládali aj keď sme boli už dávno mimo domov, mimo ich priameho vplyvu, ešte stále sme dopustili aby mali nad nami moc.

Ak v sebe máme túžbu robiť veci podľa seba a opustíme názory rodičov a ich priestor, nechajme tam aj túto nezmyselnú naočkovanú potrebu chcenia pochvaly od nich. Aby myšlienka, odpútania sa bola naplnená. Potom nebudú mať nad nami žiadnu moc a v podstate o to ide.

Naša emócie a cítenie je výchovou pokrivené. Nedokážeme si predstaviť svoje uspokojenie, že sem niečo dokázali, že sa nám niečo podarilo bez pocitu získanie niečo ho, čo sa nám nestáva a možno nikdy ani nedostane. Dôležité je ak už pociťujeme takéto emociálne naviazanie na rodičov sa od neho odpútať, ukončiť ho, zbaviť sa ho.  

__________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________

15.11.2018 Princíp „ŽI TU A TERAZ.“

Ide o vedomé prežívanie chvíle, v ktorá práve nastáva, uvedomenie si svojich emócii a ich spracovanie pomocou vedomého prežitia v danom okamžiku bez prenášania do budúcnosti a zaťažujúcich myšlienok z minulosti. Nesúdiť, neodsudzovať a nekritizovať čo sa práve teraz deje a neželať si aby to bolo inak.
Vnímajme realitu. Realitu takú aká je práve teraz, sústreďme sa na to čo cítime, či sme nahnevaný , veselý alebo hladný. Precíťme presne to čo sa práve v nás odohráva, nepremýšľajme nad tým prečo to cítime a neuvažujem čo z toho bude v budúcnosti. Dôležité je to čo je teraz.

Voľnosť myšlienok. Myšlienky k nám prichádzajú a odchádzajú neustále, sú pekné, ale sú aj negatívne. Pokiaľ sa ich začneme držať tak tie negatívne nám môžu priniesť utrpenie. Myšlienky neznamenajú nič kým sa ich nezačneme držať a rozvíjať. Stanú tým čím sme. Pozorovaním myšlienok im dáme voľný priechod, nebudeme ich pridržiavať zbytočne, ale len ich vnímať ako prichádzajú a odchádzajú.​ 

Prežime hnev a opusťme ho. Emócie hnevu prežívame veľmi intenzívne a málokedy v stave nahnevania dospejeme k niečomu pozitívnemu. Aj emócie hnevu môžeme ovládať. Prežijeme ich v danej chvíli keď sú intenzívne a potom ich pustíme aby mohli odznieť, nedržíme ich zbytočne dlho. Takto nás ovplyvnia len krátko a nebudú mať nad nami moc.

Nastolenie pokoja. Vnútorný pokoj, mier je stav, v ktorom prináležíme len sami sebe, žiadna emócia v nás neprevláda. Ak sa príliš zamestnávame tým čo si o nás myslia ostatný, niekedy nenájdeme pokoj, mier alebo harmóniu v sebe. Vôbec nezáleží čo si o nás myslia ostatný, práve to čo si myslia vypovedá niečo o nich. Možno to vo Vás vyvolá neistotu, ale to je ich postoj, oni sa sním musia v sebe vysporiadať. Ak sa príliš zamotáme v tom, aby sme vyhoveli ostatným, aby ste splnili ich očakávania, aby ste podľa nich správali, snažíme sa získať si ich úctu, to všetko je zničujúce. Strácame to najcennejšie, strácame to čím ste. Nepotrebujeme od druhých vedieť čím sme. 

Otvorme sa túžbam. Vytvárame veci vo svojej mysli a potom ich tvoríme vo svojom živote. Tvoríme naše túžby a následne by sme ich mali preniesť do života, v každej dane chvíli tvoriť niečo čo nás napĺňa a uspokojuje naše túžby, takto sa približujeme k svojmu vyššiemu JA a vnútornému naplneniu. Všetko čo robíme dnes nám otvára našu budúcnosť.

Venujme pozornosť výzvam. My sami kráčame po ceste životom, my sami máme v každom okamihu kontrolu nad tým koľko energie, aké veľké úsilie vynaložíme na realizovanie našich túžob. Dostávame množstvo výziev a prekonávame prekážky. Venujme všetkému jeho čas, zvládnime úskalia najlepšie ako vieme s plným nasadením a kráčajme ďalej. Všetko je to len na nás, na nikom inom.
Ostať sám sebou. Nemeňte seba len preto, že to vyžadujem spoločnosť, nemeňte sa len preto aby Vás akceptovali. Vaše konanie charakterizuje to čím ste, každý sme jedinečný. Ak sa necháme viesť svojimi emóciami k túžbam, budeme prirodzene akceptovaný. Sám sebou v každom okamihu a plnou vážnosťou k tomu čím som.

Bojovať, nestratiť seba. V každej chvíli si stojme za tým čomu veríme, stojme si za tým čím sme, uberajte sa krok za krokom s vierou v seba. Môže sa to občas zdať ako nesmierny boj, ale tento boj má zmysel, každá zdolaná prekážka nás naučí, že sa dá ísť ďalej a stojí to za to, lebo sme nestratili seba.

Stojí to za to. Na ceste k tomu po čom túžime, za čím nás to ťahá si pokladáme otázku: „Stojí to za to, za tú námahu?“ Hľadáme zmysel života, hľadáme to čo nás bude napĺňať. Každá skúsenosť je dôležitá pre rozvoj nášho vedomia. Práve tá, ktorú práve potrebujeme, tú práve prežívame.

Odpočívať, vnímať možnosti. Máme mnoho úloh pre danú chvíľu, je ich tak veľa, že nestíhame vnímať život jeho krásu a rozmanitosť, ponoríme sa do ich plnenia akoby išlo o život. Ten nám však uniká. Venujme sa jednej úlohe ponorme sa do nej, splňme ju a naučme sa oddychovať. Nájdime čas aj na odpočinok, aby sme sa mohli venovať ďalším náročným úlohám.

Voľný priebeh. Nie je možné mať všetko pod kontrolu, nie je možné aby sme všetko radili, pokiaľ na tom trváme a vkladáme do tohto snaženia energiu, pribúda ďalšia a ďalšia vec, ktorú treba mať pod kontrolou. Neustáli pohyb, akoby jedna splnená úloha vyvolá ďalšiu, ktorú treba splniť. Nikdy nebudeme môcť úplne všetko riadiť, nikdy všetko nebude podľa nás, nebudeme mať kontrolu nad chodom vecí. Vyvolá to v nás napätie a stres, ktorý nás ničí.

Nechajme všetkému voľný priebeh, venujme sa tomu čo nám prináša uspokojenie a veci okolo nás sa zosúladia sami. Uvedomujme si práve prebiehajúci okamih v jeho jedinečnosti v našej jedinečnosti jeho prežívania.

___________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________

12.11.2018 Každý deň ideme proti svojím emóciám

Emócie sú kompas pre spojenie sa s naším vyšším JA. Dôležitosť emócii pre naše rozhodovanie, pre náš život je nepopierateľná skutočnosť. Emócie určujú priority nášho života, ukazujú nám cestu k šťastiu, cestu ako byť v súlade s naším vyšším JA. Pokiaľ sme v súlade so sebou, nemáme potrebu škodiť sebe ani nikomu inému. Pokiaľ nie a naše emócie vyvolávajú negatívne myšlienky, naše správanie sa tým deformuje a ubližujeme si a aj iným. Riadime sa prioritami ako mám prácu, za ktorú mi platia, moje emócie sú negatívne, pretože práca ma nenapĺňa aj keď za ňu je odmena. Nie som v súlade so svojimi túžbami a moje myšlienky zakrývajú emócie. Žijem v projekcii budúcnosti: „ Keď budem slávny, budem šťastný.“
Myšlienky, ktoré sú v protiklade s túžbou, ktoré nás oddeľuje od nášho vyššieho JA, nás zraňujú. Čím viac bojujeme prostredníctvom myšlienok proti túžbam, tým sú naše emócie viac negatívne a zraňujeme svoje vnútro. Emócie vznikajú dôsledok niečo čo chceme po čom túžime. Myšlienkami bojujeme proti sebe a hľadáme dôvody prečo nerobíme to čo vlastne chceme po čom túžime, čo by nás napĺňalo pocitom šťastia, prinieslo rovnováhu. Prioritou nášho vyššieho JA je priviesť nás k sebe samému, k spojeniu, aby nebol rozdiel medzi tým kde chcem byť a kde som. Začnime cítiť svoje emócie a používať ich ako ten pravý kompas pre pochopenie, pre uvedomenie po čom túžime, k nastoleniu cesty šťastia.
Pokiaľ ma napĺňa to čo robím, je to v súlade s mojimi túžbami, moje emócie sú mojou inšpiráciu a som v súlade s mojim vyšším JA. Som šťastný TU A TERAZ: „Som šťastný, robím to čo ma robí šťastným. “ 

___________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________

8.11.2018 Aký máme vzťah k sebe.

 
Všetko vychádza z toho aký máme vzťah k sebe. Pokiaľ sa stále berieme viac to čo si o nás myslia ostatný, ako si o sebe myslíme my sami, náš vzťah k sebe samému nás stavia do pozície otroka závislého na ostatných. Fixácia na ostatných a na ich názore a vzťahu k nám deformuje nežiadúco náš pohľad na nás a tiež na celý svet. V našom pohľade na ostatných je na jednej strane strach a závislosť na ich názore a na druhej strane posudzujeme svoje okolie podľa tohto princípu. Pri zdravom vzťahu k samému sebe nepotrebuje názor na to čo si myslíme, robíme a čom sa rozhodujeme, všetko zavisí od nás. Naše rozhodnutia vychádzajú z pohľadu na svet okolo z hĺbky nášho vnútra. Rozhodujeme o svojom živote, určujeme si čo chceme a akým smerom sa budeme uberať a to bez zábran, strachu a tým sú naše rozhodnutia akceptované naším okolím. Rozhodujeme sa aký budeme mať vzťah k sebe a akým spôsobom necháme ostatných zasahovať do vášho pohľadu na seba. Ak svoj vlastný postoj k sebe budujeme na základoch sebadôvery, pochopenia a lásky k sebe, naše okolie podľa toho reaguje. Ak svoj postoj modelujeme podľa požiadaviek ostatných a ich názore a aby sme vyhoveli okoliu, stráca na sebadôvera a naše vlastné ocenenie samých seba, potom sa stáva, že sa nevieme rozhodnúť a neviem čo by sme vlastne chceli, neviem čo máme robiť so svojím životom. Tento postoj vyvoláva úzkosť a strach z budúcnosti.  Vzťah aký máme k sebe vychádza z nás, určujeme si ho sami.

___________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________

7.11.2018 - Nechajme emócie byť a odísť , nie je jednoduché, ale je to možné.

Ovládajú nás emócie. Často počúvam, že ľudia trpia depresiou a úzkosťou. Tento stav vyvolávajú naše emócie. Mali by trvať len určité časové obdobie, striedať sa, ako ročné obdobia v prírode, raz je leto a potom zima, raz sa smejeme raz plačeme, raz pociťujeme radosť a naopak niekedy pociťujeme úzkosť a strach. Keď sa nám niečo nepodarí, nedostaneme prácu, ktorú sme chceli, nefunguje na partnerstvo, prežívame emócie smútku, neistoty a strach. Práve týmto emóciám prikladáme veľkú váhu a priveľa sa im venujeme. Tým, že dávame energiu si ich držíme, nenecháme ich aby odzneli a ich čas uplynul. Príliš veľkou pozornosťou a tým, že sa im venuje neustále žijeme v ich strede a nevieme nájsť cestu von. Tak ako prišli tak majú aj odísť a pre nás začne obdobie keď sa smejeme a prežívame radosť, lásku a šťastie. Striedanie jednej emócie za druhou je prirodzená ľudská vlastnosť, tak pracuje náš vnútorný emočný svet prežívania. Nezostávajme preto v jednej emócii nechajme si toľko aby sme ju mohli prežiť, doprajme jej v nás kúsok svojho času a potom ju voľne vystriedajme inou. V tom je krása pocitov a celého žitia, že sa dokážu meniť. Precíťme smútok, nechajme ho odísť, precíťme šťastie a lásku venujme im o niečo viac pozornosti ako dokážeme venovať smútku a úzkosti. Naše emócie majú nad nami len takú moc koľko im ju dáme, sú tým čím žijeme.

___________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________

13.9.2018 Prečo to niekedy nefunguje „Milujem samú seba, takú aká som.“

V množstve motivačných kníh, ktoré radia ako si zlepšiť život, sa používajú frázy typu „Mám sa rada!“, „Milujem sa!“, doporuč ujú neustále memorovanie slov: „Milujem samú seba, takú aká som.“ a podobné obsahujúce motívy sebalásky. Čo ak to nefunguje! Čo ak opakujeme a opakujeme, ale niekde v našom vnútri je niečo kde cítime, že to čo cítime je iné. Opakujeme neustále, niekoľko krát denne, mesiac možno viac, a stále v hĺbke svojej duše cítime čiernu prázdnotu naplnenú vlastným odmietaním a všetko okolo vytvára klam. Ako by sme sa snažili presvedčiť samú seba o niečom čo prežívame práve úplne opačne.

Zamýšľame sa nad tým, či to robím správne, či to opakujeme dosť často, dosť dlho, či netreba hlasnejšie prípadne až možno kričať.

Skúsme sa zamyslieť nad skutočnosťou, že to jednoducho „nefunguje“. Pre nás to chce úplne iný prístup aby sme dokázali pocítiť sebalásku a sebaúctu. Spôsob ako tu je.

___________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________

6.9.2017 - Pyramídy v Bosne 

Pyramídy v Bosne vo Visokom, patria k najväčším na svete hlavne Pyramída Slnka.
Moje úžasné zážitky s dušami, ktoré majú veľa spoločné s tou mojou v pohľade na každodenný metrix, fotky nedokážu zachytiť. Veci, ktoré sme zažili sa nedajú slovami opísať, treba skúsiť, cítiť, dotknúť sa, zažiť to "tu a teraz" keď sa čas zastaví, cítite energiu čo plynie k vašej duši a vy jej otvoríte dvere, ona vstúpi priamo k srdcu.  Tu má každý šancu na zmenu je len na ňom ako ju využije, tu každý pochopí to dôležité. Miesto kde sa lieči telo a duša zároveň, otvára sa vedomie, kde všeobjímajúca láska je položená do našich dlaní. Sú miesta, sú skúsenosti, ktoré povedia jednoducho viac...

 

______________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________

10.11.2016 - Desať otázok, keď nevieme ako ďalej.
1 . Čo ma dokáže motivovať? Jednoducho čo Vás dokáže ráno postaviť u postele, aj keď to je obyčajná jednoduchá vec ako napríklad káva, dôležité je že je.
2. Čo viete robiť? Aby sme nadobudli sebaistotu mali by sme sa venovať niečo čo nám ide dobre, perfektne, kde môžeme využiť svoje schopnosti.
3. Aký je môj deň? Pozrite sa na svoj deň, čomu sa počas dňa venujete, čo vaša frustrácia nesúvisí stým, že nie je vyváženosť vo vašom živote. Beháme v kolečku pracovnému stresu viac ako dokážeme zvládnuť.
4. Čo viem obetovať? Za všetko sa platí, hlavne za splnené sny a želania. Niekedy sa vzdáme niečo čo nemá zmysel, ale lipneme na tom a príde zmena.
5. Ľudia okolo mňa? Každý človek okolo nás nám niečo prináša, niekto nás vyslovene ťahá dolu a niekto nás posúva. Treba si vybrať.
6. Čo mi prináša smútok/nešťastie? Naše slabé stránky ovplyvňujú naše sebavedomie.
7.Kde sa berie naša neistota? Pričasto sa pozeráme čo na to druhý, porovnávame sa s nimi. Každý sme jedinečný, každý sme diamant, každý vidíme veci inak. 
8.Čo viem robiť? Naše schopnosti treba rozvíjať, aby nám priniesli upokojenie. 
9.Vydržal by som sám so sebou? Naučiť sa mať rád taký aký som.
10. Aké sú moje najobľúbenejšie knihy? V knihách prežívame príbehy, emócie ktoré v reálne nezažívame a predsa nás významne ovplyvňujú.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

23.1.2016 -Základ ľudského nešťastia

Byť  niekým, kým nechcete byť,
​​Byť  s niekým, s kým nechcete b​yť,
​robiť niečo, ​č​o nechcete ​robiť,
to je základ ​ľudského nešťastia.

​Do kým si nepoviete:
“Já ch​cem b​yť sám sebou, a to za každú cenu. 

​Nech ma druhý odsudzujú a odm​ietajú​ a neváž​ia si m​a – mn​e to nevadí, pre​tože už ​jednoducho nemôžem ďalej predstierať, že ​som niekto iný…“
​S týmto rozhodnutí o vlastnej slobode, zbavením sa záťaže davu, sa zrodí vaše prirodzené bytie, vaša osobnosť. 

Potom prestanete nosiť masku.
Potom môžete byť sami sebou. ​
Nastane nádherný kľud , ktorý je mimo bežné chápanie. 

17.11.2015 - Piatok 13.11.2015 

Tieto myšlienky sa začali tvoriť piatok trinásteho, ktorý bol pre mňa na jednej strane veľmi nádherný a šťastný, a na druhej strane priniesol smutné, a nešťastné udalosti v Paríži, kde teroristi pozabíjali množstvo ľudí. Všetky tieto emócie sa ma hlboko dotkli, zasiahli moje vnútro a zanechali vo mne množstvo myšlienok.
Piatok trinásteho nepovažujem ako väčšina za deň, ktorý je už vo svojom začiatku odsúdený na to, aby bol čiernym dňom. Ľudia si vo svojom podvedomí vytvoria negatívnu emóciu a tá ich opantá po celý deň. Očakávajú, že sa stane niečo zlé. Vytváram si pozitívnu energiu a mám rada úsmev na tvári a smiech. Všetko je o harmónii teda aj o dobre a zle, lebo bez zla by sme nerozpoznali dobro.
Udalosti v Paríži nabrali na svojej vážnosti až v ďalších hodinách po piatku trinásteho. Každý sme určite zo správ vnímali čo sa stalo, ale intenzívne som začala všetko vnímať, až keď som sa dozvedela, že človek ktorého poznám bol tam na mieste, a videl to všetko, a bol toho súčasťou. Ak zistíte, že sa to týka niekoho koho poznáte, až vtedy si uvedomíte, čo sa vlastne vo svojej podstate stalo. Že tam zomierali ľudia, a že aj on mohol zomrieť a je jedno na akom mieste sveta sa to stalo.

Šťastie, láska a zároveň strach a smútok.

LÁSKA: Ak prežívate šťastie a lásku, ak ľúbite kohokoľvek, a aj keď tento vzťah nepotrvá navždy, ale dnes ste nevýslovne šťastný v jeho objatí, a keď môžete držať jeho ruku vo svojej. Všetky tieto pocity raz budú patriť minulosti. Je jedno ako to skonči či smrťou alebo rozchodom, stane sa to. Neplačte potom, plačte už teraz, ak si tú chvíľu neviete vážiť. Nemá zmysel na niečo čakať, váhať so slovami lásky, pokiaľ niekoho ľúbite povedzte mu to, ukážte mu to už dnes, hneď teraz. Nespoliehajte sa na to, že to vie, alebo že stačí potom. To potom už nemusí nastať, už nemusí byť žiadne „zajtra“. Teraz je tá chvíľa. Dnes je ten deň na vyjadrenie svojej lásky, svojich citov, tie nepoznajú „potom“.
POĎAKOVANIE: Zabúdame poďakovať svojím najbližším, lebo považujeme to, že sa o nás starajú, že tu sú za samozejmosť. Uvedomíme si to až keď sa o nás prestanú starať, keď odídu či zomrú, a vtedy nám začne byť ľúto, že im nemôžeme poďakovať. „Ďakujem.“ Tak obyčajné a tak dôležité. Snažím sa ďakovať za každú pozornosť, ktorú ľudia pre mňa urobia, občas sa divia prečo, ale ja viem, možno už nebudem mať príležitosť to urobiť. Ďakujem aj sebe, vždy keď sa ráno zobudím a začínam nový deň, myslím, že aj to je dôležité.
OSPRAVEDLNENIE: Je veľmi mocné. Prospieva hlavne tomu kto pochopil, že vina vo vnútri duše hnije, a že je to najlepší spôsob ako mať posledné slovo. Nikdy však nepoužívajte ospravedlnenie vtedy, keď ho naozaj necítite. Vtedy to nefunguje a znevažujete sami seba. Je veľmi tažké postaviť sa zoči voči tomu, komu sme ublížili a ospravedniť sa zo srdca, ale ak to dokážeme, urobili sme všetko, čo bolo v tej chvíly možné.
ODPÚŠŤAM TI: Vzťah, ktorý prejde odpustením je veľakrát silnejší než predtým. Ľudia si pripomenú, že robia chyby a rešpektujú sa navzájom. Toto nie je pravidlo. Chce to veľa vzájomného pochopenia a záleží na osobnostiach. Chápem, že ľudia majú svoje dobré a zlé vlastnosti a viem, že často nemôžu konať inak ako konajú. Každý, kto mi vstúpi do života, je jedno na ako dlho, ma má niečo naučiť. Nemusí mi priniesť len to dobré, a tým ma učí odpúšťať ľudské chyby v každom prípade. Bez odpustenia žiadna rana na duši nebude vyliečená úplne. Najdôležitejšie je však dokázať odpustiť sebe.
SAMOTA: Človek vydrží trápenie života, ale keď je sám je to to najťažšie. Pred tým sa nedá utiecť. Ak sa sami so sebou necítete v súlade a ste osamelý, môže priateľ či niekto blízky priniesť radosť do vašeho života. No nedokáže vyplniť prázdnotu, ktorú ste si vytvorili vo svojom srdci. My sami sme zodpovedný za svoje šťastie, a ak neuspejeme ak sme si nedovolili byť šťastný, možeme za to len mi sami a snaha kohokoľvek je úplne zbytočná. Dovoľme si byť šťastný a samota zmizne z našej duše, ostane len radosť a pokoj. Starajme sa o ten najdôležitejší vzťah, vzťah samého so sebou.
UROBIŤ NIEČO PEKNÉ: Viem sa neskutočne nadchnúť pre niečo, čo ma zaujme, venujem tomu čas, energiu a viem, že tým môžem len získať. Ľudia  sa boja skúšať, hlavne to čo nevedia. Boja sa neúspechu, omylov a chýb, ale tie sú súčasťou procesu, ktorý nám prináša neuveriteľné šťastie z nového, a všetko to tvaruje našu osobnosť. Ak sa nám to, pre čo sme sa nadchli podarí, prinesnie nám to pocit uspokojenia a šťastia. My si určujeme, čo budeme robiť, nie osud, ten nás nemusí odradzovať od vecí, ktoré by síce v podvedomí chceme skúsiť či vedieť, ale ... neurobíme, nevyskúšame lebo.... „Výhovorky.“ Tak by to povedal jeden človek ktorého mám rada. Vlasne pravda je to, že skúsenosťou nemôžeme prehrať. Nerozprávajme, čo by sme chceli. Urobme to.
DOKÁŽEM TO: Nie je nič, čo už niekto dokázal, aby sme to aj my nemohli dokázať. Problém nie je v tom, že je niečoho málo či veľa ani v tom, že sa vyhovárame na nie ideálnu skutočnosť. Keď sme nešťastní vo vzťahu, v ktorom sme a nerobíme nič preto, aby sme ho zmenili, tak jednoucho šťastnejší nebudeme. Ak sa nachádzame v situácii, ktorá nám nevyhovuje a sme presvedčení, že ju nedokážeme zmeniť, tak to tak bude. Stačí precitnúť a dať si šancu, a dokážame všetko. Nehľadajme výhovorky, prečo sa prekážka nedá prekonať. Nájdime dôvody, prečo by sme ju prekonať mali. Zmení sa náš pohľad a dokážeme to.  Pokiaľ budeme žiť, život nám bude prinášať výzvy a tie budú vždy ťažšie a ťažšie, a to preto, aby sme mohli stále rásť a rozvíjať sa. Život nám nepripraví žiadnu prekážku, ktorú by sme nedokázali zvládnuť.
ŽIVOT JE DOBRÝ PRÁVE TERAZ: Keď budeme každý deň čakať na koniec pracovnej doby, a každý týždeň na piatok, a celý rok na dovolenku, a celý život na šťastie. Nemusíme čakať na deň, keď zistíme, že všetko je už za nami. Dobrý život je práve tu a teraz. Nečakajme na nejaký lepší.
Žime tu a teraz, buďme šťastní s prítomného okamihu, ľúbme tu a teraz, cíťme a hovorme o tom vtedy, keď to prežívame. Odpúšťajme rovnako silno ako sa vieme hnevať, milujme a dávajme to najavo. Skúšajme všetko nové, čo nás zaujíma a buďme slobodní v myšlienkach. Žime život v každom okamihu naplno, ako to len dokážeme.

24.07.2015 - Láska z „obchoďáku“.

Pod týmto si všetci asi predstavíte dvoch mladých, zahľadených, zamilovaných do seba. Držiac sa za ruky, dávajúcich si bozky, ktorým oči svietia plné iskričiek.
Videla som tento obraz, tú nádhernú energiu plnú ​farieb  okolo dvoch ľudí dnes v nákupnom centre na eskalátoroch. Neboli však mladý, ale ich dotyky a pohľady bolo plné nehy a lásky.
Staršia dáma stála v tomto teple veľmi opatrne v hrubých ponožkách a šľapkách veľmi rozpačito na eskalátoroch. Už na prvý pohľad si dávala veľmi pozor ako stojí a rovnováha jej robila problém. Myslela som, že na zaujali práve tie teplé ponožky a veľmi dôkladne vyžehlené biele tričko a sukňa, ale nie pritiahla ma zvláštna atmosféra tejto dámy a jej partnera. Na žene bolo vidieť ako sa bojí na schody vstúpiť, muž jej veľmi nežne zobral ruku a pomohol jej. Keď už boli obaja na schodoch jej sa uľavilo, postavila sa s naširoko rozkročenými nohami aby udržala stabilitu, on ju stále držal za ruku a nežne ju pobozkal na čelo so slovami útechy, že to zvládla, na tvári mal úsmev. Potočil sa na schodoch aby stál vedľa nej a spolu čakali na to kým bude treba vystúpiť. Muž vystúpil ako prvý, opatrne zobral ženu za obe ruky a pomohol jej vystúpiť. Keď stáli objala na zemi na tvárach mali úsmev ona ho objala a on ju pobozkal. Bol tak silný moment plná nežnosti a lásky až sa na tú chvíľku pre mňa zastavil čas. Muž sa potom postavil vedľa ženy, podoprel ju a počkal kým prvý vykročí. Prekonali ďalšiu prekážku na ceste životom a  najdôležitejšie je, že sú spolu. 

24.05.2015 - Záhradkár je viac chemik?

Pozerala som dnes reláciu "Receptář". Záhradkár zasadí, hneď pri tom hnojí (chemickým hnojivom) okopáva ničí burinu chemickým postrekom, potom strieka škodcov a striekava proti chorobám..... hnojí a strieka. Hrôza aký rozdiel je medzi tým čo  produkujú konglomeráty do hypermarketov a tým koľko chémie používame v záhrade.  Asi nie moc veľká, akurát že záhradkár vie čo všetko si z množstva chemických prostriedkov použil. A ľudia pozerajú a žerú im tú chemickú ochranu. Neskutočné, toto už nepovažujem za záhradníčenie, veď takýto záhradkár má doma radu prípravkov a stále aby striehol ktorý postrek kedy použiť. Kontroluje či mu po záhrade nebehá hmyz, mravce a iné malé škodné tvory. Nedajbože by sa objavil krtko, hneď je vykopaná vojnová sekera a v dierach po dôkladnom vyplavení nastražená smrtiaca chemikália.

Sadenie sa tiež nezaobíde bez dôkladnej prípravy v záhradkárskom chemickom laboratóriu. Najprv použite pred sadením „štartér“, prisadení použite hnojivo, po sadením použite ochranu proti škodcom a plesniam a to ani neviete či škodcovia prídu a pleseň rastlinu napadne. Po pár týždňoch znovu ​pri​

hnojte špeciálnym hnojivom pre rast a úrodu, nezabudnite postriekať proti voškám či čomu a potom čakajte ochrannú dobu až môžete úrodu jesť. Žiadny voľný pohyb po záhrade a prezeranie si ako rastlinky rastú a vyvýjahú sa, stále len kontrola či netreba hnojiť a striekať. Nesmieme zabudnúť na burinu tá predca u takéhoto záhradníka nemá čo hľadať. Pôdu poriadne poorať, odburiniť samozrejme chemickým prípravkom a potom počať ochrannú dobu a môžeme sadiť. Záhrada sa stala viac sledovaná ako laboratórium ako nádherný proces rastu zo semienka a plod, ktorý si s radosťou odtrhneme a šťavnatý plný života vložíme do úsť ešte pri rastlinke aby sme si vychutnali celý ten zážitok. 

Takýmto spôsobom nedáme prírode šancu aby sa vysporiadala vrámci vlastného ekosystému a my je pomohli. Založili kompost aby cyklus živín pokračoval a vracali sa tak do pôdy. Urobili komunity rastlín aby boli navzájom prospešné a chránili sa pre škodcami. Používali múčovanie a nemali problém s burinou, nemuseli okopávať a chodili do záhrady relaxovať a dívať sa jej krásu a život v nej.

Kedy ste naposledy videli lienku? Záhradkár chemik nemá šancu a to je alarmujúce až desivé. 

01.04.2015 - Detské divadielko

Boli sme s moju dcérkou na bábkovom predstavení. Divadielko bolo pre deti od 3 do 6 rokov. Očakávala som niečo nežné, rozprávkové a trošku aj poučné. Moje očakávanie však nebolo naplnené. Videla som už druhé predstavenie tohto divadielka a myslím, že posledné. Prečo ?

Len sa mi tak oči otvárali a mala som pocit, že zle počujem. Výrazové prostriedky, ktoré boli použité ma presviedčali skôr o nevhodnosti pre detského diváka škôlkárskeho veku ako o prínose pre rozvoj detskej duše. Deti boli na predstavení nezvládnuteľné, pobehovali hore dolu, nevedeli udržať pozornosť dlhšie ako dve tri minúty a smiali sa na slovách, ktoré do detského sveta malého škôlkára nepatria.

Pokiaľ nechceme aby naše deti používali niektoré slovné spojenia, tak by ich nemali počuť od dospelých. Ako im potom chceme vysvetliť, že to či ono by sa hovoriť nemalo. Mávnutie rukou, že to aj tak počujú aj inde, je len naše hlúpe zatváranie očí. Ak nám dieťa raz povie "zabijem ťa", alebo „ ti šibe“ či niečo pikantnejšie  je to na zamyslenie nás všetkých.

Javí sa to ako zábavné, veď deti sa smejú. Áno deti sa zasmejú keď počujú neslušné slovo z úst dospelého. Ale je to ten pravý smiech, ktorý chceme počuť? Zamyslime sa.

Je veľká škoda ak divadelné umenie pre deti, sa im chce priblížiť práve takýmto spôsobom, len aby dokázalo zaujať detského diváka, ktorý ako vieme je veľmi náročný. Ak deti niečo nebaví nevenujú tomu pozornosť. Uchyľovanie sa zaujať slovami a výrazmi nevhodnými pre deti, ponižuje celé toto krásne umenie na neschopné deti naučiť úprimnosti, lásky a rozlišovaniu dobra a zla.

Moja dcéra sa počas celého predstavenia ani raz nezasmiala a keď som sa jej pri odchode spýtala, či sa jej divadielko páčilo, neodpovedala mi. Tak ako ja očakávala asi niečo iné.

Nám rodičomby sa mali otvoriť oči a uši, a zodpovednejšie vyberať pre svoje deti detské divadielka. Zamýšľať sa nad tým ako pred deťmi rozprávame a uvedomiť si ako veľmi deti vnímajú svet dospelých.

Viac si môžete povedať na pripravovanom májovom seminári "ŠŤASTÝ RODIČIA = ŠŤASTNÉ DIEŤA, alebo ako si užiť rodičovstvo naplno".

________________________________________________________________________________

28.10.2014 - Domýšľavosť

Tento článok som napísala 21.7.2011 na základe osobnej skúsenosti v mojej/našej škole, osoba o ktorej píšem sa so mnou už nikdy nestretla, ja verím, že to už nikdy nikomu neurobí a prajem jej len to dobré.

Do Vašeho života vstupujú ľudia, ktorým bez toho či ste sa o to zaslúžili, alebo nie, jednoducho ležíte v žalúdku. Majú z Vás nestráviteľné sústo okorenené výmyslami o veciach, ktoré ste nikdy nepovedali a neurobili. Poznám príslovie : „Keď ťa ohovárajú aspoň vieš, že žiješ.“ Za takúto popularitu sa nedá ani poďakovať ani sa z nej tešiť. Fantázia a domýšľavosť  urobí z normálnej reálnej neškodnej situácie hrôzostrašnú skutočnosť, plnú obvinení. Stanete sa terčom, či obeťou práve, tých ktorým nie ste „sympatický“ a pokúšajú sa Vás utopiť v mori povymýšľaných informácii. 

Prečo vlastne dochádza k tomu, že stretávate takých ľudí? Skúška či sme iný, či vieme rozlíšiť pravdu od výmyslov, či sa vieme otvorene s nadhľadom pozrieť na problém. Či sa z nás na oplátku nestanú ešte väčší pokrytci. Či na to, aby ste zistili kto okolo Vás uverí výmyslom a pridá sa na stranu domýšľavosti.

Nakoniec samotný tvorcovia komplotov dobehnú sami seba, chce to čas a nepoddať sa. Nedokážu sa postaviť pred Vás a do očí povedať svoje nepravdivé tvrdenia a obvinenia, aj keď oni sami seba úplne presvedčili, že je to všetko úplná pravda.  „ Vinný,vinná.“  Ťažko sa vyrieknuté berie späť. Klbko sa nedá rozmotať bez ďalšieho osočovania. Nechávam ho teda kotúľať, nech ho nikto nechytí.

S láskou pozerám na to ako sami seba pohltia do vlastných výmyslov, urazia sa, lebo im to ješitnosť často našepká, zahrajú pózu obete a opustia vlastné vykonštruované bojové pole.

Rob iba to čo z celého srdca cítiš. Ak máš potrebu odísť,​cho​ť, ale ak ti to našepkáva zloba s hlúposťou, tak je na čase zamyslieť sa, prečo som plná negatívnych pocitov.